Médiá a referencie

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) ovplyvní aj prípadné vystúpenie predsedu vlády Roberta Fica. Zaváži tiež posledný týždeň mobilizácie. V tejto chvíli sú favoritmi volieb Progresívne Slovensko (PS) a Smer. Agentúra SCIO vykonávala prieskum od 24. mája do 2. júna na vzorke 1 000 respondentov. Ako prieskum ukázal, oba politické subjekty majú možnosť si rozdeliť dve tretiny mandátov z 15, v tejto chvíli majú PS aj Smer rovnako, a to po päť mandátov. Za nimi by ako tretia najúspešnejšia strana v eurovoľbách skončil Hlas s dvoma mandátmi. Po jednom mandáte by získali aj hnutie Republika, Kresťanskodemo­kratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita. Pod hranicou zvoliteľnosti by v tejto chvíli bola strana Demokrati či strana Magyar Szövetség – Maďarská aliancia. Ako agentúra upozornila, preferencie týmto dvom stranám od posledného marcového prieskumu výrazne stúpli. Hlavný analytik SCIO Martin Klus vysvetlil, že odhadovať presné percentá je v tejto chvíli komplikované, pretože rozhodujúcou bude účasť. Zaváži ďalej to, ako sa rozhodnú tí, ktorí avizujú, že sa na voľbách zúčastnia, ale ešte sa nerozhodli, koho budú voliť.

Od atentátu na premiéra Roberta Fica ubehlo len vyše týždňa a predseda vlády je stále hospitalizovaný. Nálady na Slovensku sú rôzne, mnoho Slovákov sa obáva o budúcnosť krajiny. Agentúra SCIO sa zamerala na politické preferencie Slovákov. V prieskume sa pýtali, koho by volili po udalosti z 15. mája. Podľa tlačovej správy od agentúry SCIO sa až tak veľa nezmenilo. Z výsledkov ich posledného prieskumu vyplýva, že SMER-SSD ostáva aj naďalej najpopulárnejšou stranou v našej krajine. Realizovaný bol v dňoch 17. až 20. mája na vzorke tisíc respondentov. Ide vôbec o prvé meranie preferencií politických strán v prípade volieb do Národnej rady SR po atentáte na premiéra. Z prieskumu jasne vyplynula dominancia strany SMER-SSD (24,1 %), ale aj pomerne výrazne stúpajúca popularita hnutia Republika (8,1 %). To sa po parlamentných voľbách ocitlo mimo hranicu zvoliteľnosti, avšak dnes je podľa prieskumu štvrtou najsilnejšou stranou na Slovensku.

Matúš Šutaj Eštok by po atentáte na premiéra Roberta Fica nemal rezignovať na post ministra vnútra. Ako vyplýva z prieskumu agentúry SCIO, tento názor zastáva 57,1 percenta oslovených. Za odstúpenie Šutaja Eštoka sa vyslovilo 42,9 percenta respondentov. Opačne je to v prípade riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Pavla Krejčího. Ten by mal rezignovať podľa 63 percent opýtaných, pričom opačný názor má 37 percent respondentov. V prípade prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka jeho odstúpenie podporuje 39,8 percenta respondentov, proti je však 60,2 percenta. „Celý prieskum vo veľkej miere ukazuje, aká rozdelená je slovenská spoločnosť a aké rozdielne je vnímanie tragickej udalosti minulého týždňa priaznivcami opozície a koalície s drobnou výnimkou, ktorou je práve vyvodenie zodpovednosti voči riaditeľovi ochranky,” uviedol na margo prieskumu spoluzakladateľ agentúry SCIO a jej hlavný analytik Martin Klus.

Najviac hlasov v eurovoľbách by získal Ľudovít Ódor, ktorý je lídrom kandidátky Progresívneho Slovenska. Za ním nasleduje s pomerne veľkým odstupom Monika Beňová (Smer), Ľuboš Blaha (Smer), Milan Uhrík (Republika) a Erik Kaliňák (Smer). Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý zrealizovala Agentúra SCIO v spolupráci so spoločnosťou MafraResearch na vzorke 1000 respondentov formou telefonického dopytovania od 25. marca do 2. apríla. Z prieskumu ďalej vyplýva, že na tohtoročných eurovoľbách sa plánuje zúčastniť len okolo 30 percent voličov. Spolu 48 percent voličov, ktorí sa plánovali zúčastniť na prezidentských voľbách, zvažuje, že sa na voľbách do Európskeho parlamentu vôbec nezúčastní. Doposiaľ najvyššia účasť v eurovoľbách na Slovensku bola v roku 2019, a to 22,74 percenta. „Už štvrtýkrát po sebe sme si zabezpečili posledné miesto v celej EÚ a je pravdepodobné, že rovnaká hanba nás čaká aj 8. júna 2024. Pomyselných 30 percent by síce bolo slovenským rekordom, i tak toto číslo patrí k najnižším v celej Európe”, povedal hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Text preberáme z HN, ale dáta sme si všimli už 2 dni pred voľbami. Boli mimo iných a všetkých ostatných prieskumov a mimo kurzov stávkových spoločností. Pred 2. kolom sa oplatí ich sledovať: “Prieskum, ktorý v spolupráci s MafraResearch exkluzívne pre HN vypracovala agentúra SCIO a ktorý zverejnila 2 dni pred moratóriom, trafila výsledky na desatiny percenta presne. Agentúra, ktorú zakladal bývalý politik Martin Klus, vypočítala, že prvé kolo prezidentských volieb vyhrá Ivan Korčok so ziskom 42,92 percenta hlasov. Bývalý minister zahraničných vecí v skutočnosti získal 42,52 percenta hlasov. Jeho úhlavnému konkurentovi a šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu zase sondáž verejnej mienky predikovala 37,19 percenta. V realite predsedovi parlamentu odovzdalo svoj hlas 37,03 všetkých zúčastnených. Ešte tesnejšie to dopadlo pri Štefanovi Harabinovi, ktorý získal 11,73 percenta, pričom podľa prieskumu to malo byť 11,68 percenta. „Predpokladám, že je to metodológiou, ktorú sme použili. Samozrejme, tiež je za tým kusisko šťastia, keď sme sa dovolali tým správnym respondentom z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania či regionálneho rozloženia,“ uviedol teraz Martin Klus pre HN. „Podarilo sa nám to trafiť pomerne presne a vďaka tomu boli pomerne presné aj výsledky, ktoré sme namerali,“ dodal vzápätí.

Hoci ich mená medzi kandidátmi v prezidentských voľbách nefigurujú, najnovší prieskum sa zaoberal teoretickou možnosťou, že by na seba v druhom kole Robert Fico a Zuzana Čaputová narazili. Aj preto naňho Čaputová, ktorá v júni 2023 oznámila, že sa o druhý mandát už uchádzať nebude, podala vlani v septembri žalobu na ochranu osobnosti. V stanovisku to zdôvodnila hrubými klamstvami a vymyslenými obvineniami, ktoré o nej Fico podľa jej slov neustále šíri. A hoci ich mená medzi kandidátmi v zajtrajšom prvom kole prezidentských volieb nefigurujú, najnovší prieskum sa zaoberal teoretickou možnosťou, že by na seba tieto dve osobnosti, ktoré aktuálne na Slovensku patria medzi najvyššie postavených politikov, v druhom kole narazili.